Život pod chŕliacou sopkou

(jún 2023)
Dve hodiny po polnoci mi zazvonil mobil - na druhej strane sa ozýva otec, že práve videl v televíznych novinách, že najaktívnejšia sopka Filipín chŕli lávu viac ako 140x za deň a bolo už evakuovaných viac než 16 000 ľudí. ''To je tá sopka kde ste?'' - 'ÁNO'' Sme pod sopkou Mayon a bývame len 5 km od evakuačnej zóny.

(pred 7.dňami)
Nachádzame sa na ostrove Busuanga na Filipínach, objavujeme nádherné modré lagúny, opustené ostrovy s bielymi plážami, pozorujeme žirafy v národnom parku a chystáme sa na ďalšiu cestu. Klárka (klientka), ktorá sa zúčastnila viac ako 40 dňovej Tajomnej dovolenky o ničom netuší. Všetko potrebné sa dozvedá len 24hod. dopredu. Máme za sebou cestu Thajskom po ostrovoch Phuket a Phi Phi, návštevu Singapuru, ostrova Cebu na Filipínach a momentálne si užívame posledné dni v totálnom raji na Busuange.    

Štyri dni pred odletom do ďalšej tajomnej destinácie sa dozvedám, že ani v Júni 2023 sa kvôli covidovým reštrikciám na Bali nedostaneme. Letenky máme zakúpené no naša Tajomná dovolenka sa musí ubrať inou cestou. Prepadá nám 12 leteniek a kupujeme 6 nových. Ideme do absolútne neturistickej zóny Filipín. (Klárka stále netuší kam ďalej smerujeme)

O 20 hodín po kúpe nových leteniek musím zrušiť pravidlá Tajomnej dovolenky a zasadla porada. ''Klárko vybuchla sopka Mayon! A presne tam o dva dni letíme. Dnes tam už vyhlásili 3 výstražný stupeň z 5. Evakuovali už 11 000 obyvaťeľov a evakuačná zóna sa posunula na 6 km od kráteru. My budeme bývať 11 km od kráteru. Mám zmapované evakuačné cesty, prenajmeme si skúter aby sme boli mobilný a zaspávať budeme s komplet pobalenými vecami keby sme sa náhodou v noci zobudili na sirény. Taktiež som v spojení s lokálcami, ktorí už majú s výbuchom skúsenosti.'' (posledný mohutný výbuch sopky Mayon bol pred 5-timi rokmi. Sopka Mayon je najkatívnejšia sopka na Filipínach a vulkanológmi je považovaná za najkrajšiu sopku na svete vďaka jej dokonalému kužeľovitému tvaru). Klárka mala pochopiteľne obavy no po diskusii sme sa obaja dohodli, že tam poletíme.

Pristávame na polostrove Bicol a sopka je zahalená v oblakoch. Večer sme zašli do ulíc a nestíhali sme vnímať tie prekvapivé pohľady, každý sa na nás usmieval, mával a chcel sa s nami fotiť. Keď sme vošli do potravín, všetci zamestnanci prestali robiť a išli sa na nás pozrieť a len zvedavo počúvali akou rečou sa medzi sebou dorozumievame. Prvé dni nám to prišlo divné no keď sme ani po 10-tich dňoch nestretli ani jedného Európana došlo nám, že sme naozaj v nepoškvrnenom srdci Filipín.

Znie to tak krásne v dnešnej dobe: Boli sme tam kde turizmus ešte neexistuje! No všetko má svoje pre aj proti. Tým, že tu nieje turizmus niesú tu ani služby. Nájsť pekný hotel bolo veľmi ťažké, autopožičovňa - žiadna, požičovňa skútrov - iba od lokálca a zameniť si eurá - takmer nemožné. No tá energia a tá láska od ľudí bola nezameniteľná.

Prichádza jasná noc a s ňou desivo, fascinujúci pohľad. Láva sa valí dole svahom niekoľko kilometrov. Vo vzduchu cítiť síru. No na ulici funguje každodenný život akoby sa nič nedialo. Keď som na križovatke stretol policajta spýtal som sa: Ako veľmi je Mayon nebezpečný? - Mayon má výhodu, že je veľmi vysoký a tak sa láva či ešte nebezpečnejší pyroklastický prúd tak ľahko nedostanú do mesta. No sme pri 3.stupni takže sa nezdržiavajte pri riekach a v okolí evakuačnej zóny a v prípade úniku smerujte na juh ostrova.   

Ďalšiu noc mi o druhej v noci zvoní mobil. Na druhej strane sa ozýva otec, že práve videl v Slovenských televíznych novinách, že najaktívnejšia sopka Filipín chŕli lávu viac ako 140x za deň a bolo už evakuovaných viac než 16 000 ľudí. ''To je tá sopka kde ste?'' - 'ÁNO'' povedal som. Upokojil som ho, že viem čo máme robiť keby prišlo na najhoršie a že veríme, že najlbižších 14 dní kým tam budeme nebude sopka zosilovať. No mýlili sme sa! Zosilovala každým týždňom. Lávové erupcie stúpli na 310 x za deň, dížka lávového prúdu bola cez 2 km. Pyroklastický prúd (zmes popola, toxických plynov, kameňov a teploty presahujúcich 700 °C) vznikal 5x za týždeň. Hodnoty SO2 boli okolo 800 - 1200 ton denne. (pre porovnanie za celý rok na celom svete vyprodukujú všetky autá okolo 11 000 ton SO2.

Život pokračoval a my sme sa každé ráno budili s pocitmi vďačnosti, že žijeme! Prítomný okamih sme tu vnímali naozaj intenzívne. Po pár dňoch sme sa aklimatizovali na život pod sopkou a užívali si okolité prírodné krásy. Bujná vegetácia, ryžové polia, prázdne pláže, zvedavé pohľady a všade stredobodom pozornosti.
Navštívili sme nádherné zelené kopčeky podobné tým ''chocolate hills'' na ostrove Bohol (tieto boli absolútne bez turistov) zažili večer s lokálcami kde skoro každý spieval karaoke celosvetových pesničiek. Kúpali sa pod vodopádom či v rieke s lokálnymi deťmi kým ich matky prali v rieke oblečenie. Videli sme skúter, ktorý prepravil 13 detí zo školy. Vozili sa v miestnej MHD, ktorá nemá ani páru o tom čo je technická kontrola a užívali si prítomnosť tých láskavých ľudí. Doslova sa nám nechcelo cestovať naspäť do Európy. 

Som vďačný, že som mohol ešte zažiť nedotknutú krajinu, neskazených ľudí a vidieť, že keď prechádzate ulicou alebo sa s niekým dáte do reči, venuje vám plnú pozornosť - títo ľudia vedia žiť prítomný okamih. My sme ho už zabudli, preto sa ho cestou Tajomnej dovolenky snažíme prinavrátiť do našich životov aby ste si prítomný okamih mohli úžívať aspoň na dovolenke. Pretože keď nerozmýšľate nad tým čo vás čaká, vnímate to čo tu je !

Neľutuješ tých 12 prepadnutých leteniek?
- bolo to vážne dosť peňazí, ale keby sme leteli na Bali podľa plánu určite by sme nestretli takýchto čistých ľudí, nedotknutú prírodu a nevideli žeravú lávu stekať smerom k nám.

Aké pocity si mal počas 18 dňového pobytu pod sopkou?
- mňa už od detstva lákali sopky. S rodičmi sme dokonca boli aj pri našom najbližšom supervulkáne Stromboli no stekajúcu lávu som vtedy nevidel. Klamal by som keby som povedal, že som nemyslel na to, že kedykoľvek mohol prísť obrovský výbuch, ktorý by nás vystavil nebezpečiu, ale zároveň som bol pokojnejší, že som vedel čo máme robiť keby k tomu došlo.

Na ktorú priečku z tvojich navštívených krajín by si zaradil toto miesto?
- v kráľovstve Lesotho v Južnej Afrike som zažil prvý raz ten pocit, keď sa na vás lokálci vrhnú a sú unesení z toho, že odkiaľ ste prišli. Tiež sa mi tam páčila i nedotknutá príroda, no Africká mentalita nieje tak dobrosrdečná ako Filipínska.
- Azorské ostrovy boli pre mňa veľmi intenzívne čo sa týka tej exotickej prírody, sily všetkých živlov a nedotknutej prírody. V Európe je to tá najexotickejšia a najmenej navštevovaná krajina.
- Slovensko, kým nevycestujete mimo nášho kontinentu nebudete si vážiť to čo tu máme. Máme pitnú vodu! Tento luxus som si v 80 % krajínách čo som navštívil nemohol dovoliť. Máme čistý vzduch, máme čisté bývania, veľké množstvo lesov, parkov, máme minimum prisťahovalcov, bezpečie na uliciach, nerujnujú nás prírodné živly ako sú tsunami, zemetrasenia, výbuchy sopiek, tornáda, sucho či monzúny z tohto hľadiska je Slovensko jednou z najlepších krajín na žitie na svete.
Preto si vážme čo tu máme a buďme k sebe láskaví a pozorní.
A teraz odpoveď na tvoju otázku : Filipíny a Mayon radím na druhé miesto hneď za Slovensko.